Veľkosti malých objektov

Základná jednotka dĺžky je:

Menšie jednotky (každá ďalšia je 1000-krát menšia od predošlej):

1 mm (1 mili-meter) = tisícina metra (latinsky mili = tisícina = 10^-3 = 1 / 1 000).
1 μm (1 mikro-meter) = milióntina metra (mikro = milióntina = 10^-6 = 1 / 1 000 000).
1 nm (1 nano-meter) = miliardtina metra (nano = miliardtina = 10^-9 = 1 / 1 000 000 000).


(voš)	(baktéria)	(atómy)

Kým 1 mm (1 mili-meter) je ešte dobre viditeľný, menšie škály postupne strácajú farbu a ostrosť, lebo:

1 μm = mikro-meter (z gréckeho "μικρόν" [mikron] = "malé", skratka: grécke písmeno μ nazývané "mí"):
- Sú to veľkosti mikro-organizmov (napr. baktérie, najmenšie živé organizmy).
- Je to aj "veľkosť" farebného svetla (vlnová dĺžka farebného svetla je takmer 1 mikro-meter), preto farebný obraz takýchto veľkostí by už bol rozmazaný. Na dosiahnutie ostrého obrazu by sme preto museli použiť niečo iné ako farebné svetlo (napr. elektróny). Taký obraz by mohol byť ostrý, ale bol by bezfarebný (čierno-biely).
1 nm = nano-meter (je to ešte 1000-krát menšie od mikro-metra)
- Zmestia sa doň už len atómy. (Na prácu s nimi sa používajú nano-technológie).
- Obraz atómu je vždy rozmazaný, pretože jeho obal je z elektrónov, ktoré sa správajú ako rozptýlené vlnenia.
- A je bezfarebný, lebo časti atómu nemajú farbu. Farbu má iba svetlo, ktoré atóm pohlcuje alebo vyžaruje, čím mení svoj stav a svoju energiu. Farba preto súvisí iba s prechodom atómu medzi rôznymi stavmi. Konkrétny stav ale nemá farbu.